Čo je také skvelé na tieňovom rozpočte? Načo je vlastne dobrý? Vo vyspelých demokratických krajinách je nástrojom prejavu nového zmýšlania, nových alternatív pri tvorbe rozpočtu s výhľadom do budúcnosti. Žiaľ, u nás je to pre médiá téma na jeden článok. Pre vládu nepriateľské gesto opozície. Bodka. Žiadna verejná diskusia
Keďže má Procházka ambície viesť krajinu, chce rozumieť tomu, ako štát funguje. A keďže je štátny rozpočet jedným z najdôležitejších zákonov každého štátu, je potrebné porozumieť najmä tomuto dokumentu. Myslím, že v histórii samostatnosti by bol jediným prezidentom v prípade volebného úspechu, ktorý by štátnemu rozpočtu skutočne rozumel.
V čom je ale Procházkov rozpočet iný? V prvom rade, v základnej otázke zostavovania rozpočtu. Krátkozraké zmýšlanie súčasnej jednofarebnej vlády spočíva v tom, že treba z ľudí vytiahnuť čo najviac prostriedkov v podobe daní a odvodov, a potom tieto zdroje prerozdeliť. Hoc aj neefektívne. Procházkov prístup je založený na tzv. výdavkovom prístupe, t.j.vyčíslení, koľko štát potrebuje na efektívne fungovanie a zabezpečenie funkcií, ktoré vie zabezpečiť lepšie ako súkromný sektor. A k tomu sa nastaví výška daní.
Výborným Procházkovým postrehom je tiež sprehľadnie prerozdeľovania vybraných daní medzi štátne inštitúcie, úrady a rozpočtové organizácie tak, aby sa pri pohľade na rozpočtové kapitoly dali identifikovať všetky finančné toky. Čo je dnes v spleti stoviek (častokrát zbytočných) rozpočtových podkapitol smerujúcich na nezmyselné projekty nemožné. Zjednodušenie tohto systému by vnieslo do financovania štátu efektívnosť a transparentnosť (aspoň by naša štátna správa nepohlcovala takmer najviac peňazí spomedzi krajín OECD na fungovanie štátu v pomere k vybraným daniam).
Ďalšou silnou stránkou tieňového rozpočtu je jeho nastavenie tak, aby stabilne štát hospodáril na vyrovnanej úrovni z dlhodobého hľadiska. To znamená investovanie do takých projektov, ktoré našej krajine z dlhodobého hľadiska reálne zabezpečia príjmy. A to je dnes pri pohľade na Kažimírov rozpočet veľká neznáma. Ten totiž pláta štátny rozpočet na najbližší rok kadejakými predčasne vyplatenými dividendami a odpredajmi zvyškov štátneho majetku. Bez akejkoľvek zodpovednosti. A to už nehovorím o zámernom vyhýbaní sa sa dlhovej brzde (aj v roku 2014 dosiahneme deficit verejných financií viac ako 3%, aby vláda nemusela späť znížiť daň z pridanej hodnoty na 19% - tak je to totiž stanovené prechodným ustanovením v zákone).
Tieňový rozpočet Radoslava Procházku jednoznačne dvíha úroveň predvolebného boja. No v prvom rade je to spôsob, akým by sa mala robiť seriózna politika a riadiť krajina. A dúfam, že Slováci sa už nabažili prázdnych propagandistických hesiel a budú od prezidenta požadovať vysoké kvality.
