Tak pekne od začiatku. Ak zamestnávateľ, voči ktorému neeviduje Sociálna poisťovňa žiadnu pohľadávku, zamestná dlhodobo nezamestnaného po 1. 11. 2013 (teda evidovaného na úrade práce viac ako 12 mesiacov) s maximálnou hrubou mzdou 526,62 € (v roku 2013), respektíve 539,35 € (v roku 2014), uplatnia sa počas prvých 12 mesiacov zamestnaneckého pomeru tzv. odvodové úľavy. Čo znamená, že zamestnanec neplatí zo svojej mzdy žiadne odvody a zamestnávateľ platí len 1,05 % (na úrazové a garančné poistenie). Obojstranne výhodné ako pre zamestnávateľa, tak aj pre zamestnanca. Zamestnávateľ ušetrí počas celého roka na odvodoch za zamestnanca 2080 €. A zamestnanec, ktorému sa síce zvýši základ dane a tým aj daňová povinnosť, si prilepší o 58 € mesačne. Až potiaľto si pán Richter zaslúži pochvalu.
Tak prečo je potom toto opatrenie chaotické a nesystémové? Pre dôsledky, ktoré najmä zamestnancovi z takéhoto pracovného pomeru vyplývajú. Zamestnanec nebude mať napríklad počas tohto roka nárok na nemocenské dávky. To znamená, že v prípade práceneschopnosti dlhšej ako 11 dní mu Sociálna poisťovňa nič nevyplatí a tak ostane bez príjmu (prvých 10 dní mu je zamestnávateľ povinný zo zákona platiť náhradu príjmu). Taktiež stráca nárok na ošetrovné, ak mu ochorie dieťa. Naviac, ak by zamestnankyňa počas týchto 12 mesiacov otehotnela, nemá nárok na materské. Dobré, že? A to si toho pán Richter nachystal oveľa viac.
Celý odpracovaný rok, počas ktorého čerpá zamestnanec aj zamestnávateľ výhody tejto odvodovej úľavy, sa totiž nezapočítava do odpracovaných rokov na účely výpočtu nároku na dôchodok. To jednoznačne znamená nižší dôchodok. Ďalšou nevýhodou pre zamestnanca je to, že celý rok sa mu nebude započítavať do nároku na dávku v nezamestnanosti. Čiže ak zamestnanca po týchto 12 mesiacoch prepustia, nebude mať nárok na podporu v nezamestnanosti. No nie je to minister Richter génius?
Avšak najväčšou perlou tohto zákona je, že vôbec neupravuje jeho zneužitie zamestnávateľmi. A že sa dá zneužiť, o tom niet pochýb. Zamestnávateľ vo vidine nižších nákladov zamestná dlhodobo nezamestnaných na dobu určitú. Čistou náhodou na 12 mesiacov a po uplynutí lehoty, keď čerpá odvodové výhody, zamestná nových dlhodobo nezamestnaných. A hľa, pokračuje v čerpaní výhod. A chudák dlhodobo nezamestnaný tak nemá po odpracovanom roku nárok na nič. A kto sa na tom nabalí? No predsa agentúry dočasného zamestnávania, pre ktoré je to šanca sa znova od krízy poriadne nadýchnuť. Žeby bol pán Richter ich trójskym koňom vo Ficovej vláde?
Základ Richterovho nápadu nie je zlý a zamestnávatelia ho určite ocenia. Veď predsa ušetria viac ako dve tisícky ročne za jedného zamestnanca. Určite to prispeje aj k zníženiu nezamestnanosti, hoci odhady pána Richtera o umiestnení 5000 dlhodobo nezamestnaných sú skôr veštbou než reálnou prognózou. Pri celkovom počte 212 tisíc dlhodobo nezamestnaných je to iba kvapka v mori. Takáto podpora nezamestnanosti navyše nie je najlacnejšia. No a na diery v zákone opäť doplatia len dlhodobo nezamestnaní. A to už nehovorím o uprednostňovaní týchto uchádzačov pred tými, ktorí sú na úrade práce evidovaní menej ako rok. Možno by súčasne s novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá tieto odvodové úľavy zavádza, mala prísť aj novela Zákonníka práce, ktorá by ošetrovala podmienky prepustenia takto zamestnaných ľudí a zaplátala by diery. Lebo doterajšia úprava skončenia pracovného pomeru nie je adekvátna.
Nezamestnaným jednoducho pomôžu len systémové opatrenia, nie richteroviny.
