Úroveň pripravenosti absolventov stredných a vysokých škôl je alarmujúca, pretože štúdium je úplne odtrhnuté od praxe. Preto sa rozhodlo ministerstvo školstva zakročiť. Ústrednou myšlienkou je päťročné predpovedanie požiadaviek trhu práce úradníkmi na ministerstve. Prepáčte, ale päťročnice tu už raz boli a následky znášame dodnes. Áno, pochopili ste to správne. Úradníci župy a ministerstva budú trasúcim sa perom predpisovať počty tried v jednotlivých typoch stredných škôl. Zaviesť sa má aj kariérne poradenstvo na základných školách, pretože podľa štátneho tajomníka rezortu školstva Štefana Chudobu rodičia so starými tridsaťročnými skúsenosťami nedokážu adekvátne poradiť svojim deťom. No úradníci už rozhodne áno.
Nápad hodný miliardy. Štátny inštitút odborného vzdelávania zavádza systém Stredného odborného vzdelávania za 44 miliónov EUR. Spolu s ďalšími troma projektmi to celkovo vyjde daňových poplatníkov na 92 miliónov EUR. Najviac prostriedkov má ísť na inovatívne formy metód výučby. Administratíva tohto projektu a platy zaangažovaných 532 ľudí majú zhltnúť takmer 10 miliónov EUR. Nápad ako taký nie je zlý. No nie v Čaplovičovom prevedení. Tento projekt sa totiž uskutoční iba na 21 pilotných školách vybratých na základe politických konexií, vrátane súkromných škôl. A zvyšných niekoľko stoviek škôl bude tri roky čakať na výsledok. Pričom sa môže stať, že na pokračovanie projektu aj na ostatných školách jednoducho nebudú financie. Z reformy síce nebude nič, no politickí spriaznenci si opäť poriadne prilepšia.
Jediným dobrým nápadom v tomto reformnom tápaní je výstavba ôsmich vedeckých parkov pri univerzitách v Bratislave, Žiline, Košiciach a Nitre dovedna za 280 mil. EUR. Výstavba má byť ukončená v roku 2015. No ak sa v týchto drahých laboratóriách nezrodia programy využiteľné v praxi, pôjde zasa len o vyhodené peniaze za pieskovisko pre akademikov.
Aby toho nebolo málo, študenti si podľa slov súčasného ministra školstva môžu strčiť svoj certifikát z cudzieho jazyka niekam. Certifikáty z Cambridge alebo nemeckého Goethe inštitútu už nemajú byť podľa novely zákona náhradou za maturitu. Čas a peniaze dobrovoľne vynaložené študentmi na dosiahnutie vyššej úrovne ovládania cudzieho jazyka sa podľa tohto návrhu nevyrovná vzdelávaniu v triede s 30 žiakmi a učiteľkou, ktorá je preťažená a ani zďaleka neovláda cudzí jazyk ako native speaker. Navyše to vraj kazí štatistiku výsledkov žiakov populačného ročníka. Aké kazenie štatistiky, ak náhrada maturity bola uznaná minulý rok dvom percentám študentov? Prečo chceme demotivovať študentov, ktorí si sami a dobrovoľne zvyšujú vzdelanie, pretože to štátom poskytované za veľa nestojí?
Presne toto je tá cesta k reforme školstva, ktorú proklamoval sám minister školstva. Presne toto bolo odporúčané viacerými odborníkmi na vzdelávanie zo Švajčiarska a Fínska, ktorí u nás počas tohtoročných konferencií o systéme vzdelávania vystupovali. Je skvelé, že boli vypočuté aspoň ich rady o prepojení škôl s praxou. Len je škoda, že túto pôvodne dobrú myšlienku minister Čaplovič rozriedil svojou nekompetentnosťou.
Pozrime sa na Fínsko. Pred štyridsiatimi rokmi zreformovali Fíni svoj vzdelávací systém. Výsledky sa však dostavili až po 20 rokoch. Preto sa môžu v súčasnosti chváliť, že 93 % študentov končí s minimálne stredoškolských vzdelaním a 66 % študentov pokračuje na vysokej škole. Učitelia sú vo Fínsku vyberaní z TOP 10 % najlepších absolventov, ktorí majú okrem intelektuálnych aj osobnostné predpoklady. Byť učiteľom v tejto krajine znamená prestíž, poslanie. Štúdia spoločnosti Pearson označila Fínsky model vzdelávania za nejlepší na svete. Samozrejme, že platové ohodnotenie týchto učiteľov je na vysokej úrovni, ale opakujem, sú najlepší z najlepších. Musia, pretože pripravujú budúce generácie Fínov. U nás je najmä mladšia generácia učiteľov demotivovaná hlavne platovými podminekami. Vo fínsku som žil a študoval. Zodpovedne môžem povedať, že fínsky systém vdelávania (okrem iného) je naozaj excelentný.
Pán minister Čaplovič, miesto toho, aby ste zaangažovali odborníkov z projektu Nové školstvo: Verejná komisia pre reformu vzdelávacej politiky, prípadne prizvali zahraničných odborníkov a prevzali už úspešne zavedené systémy vzdelávania (napr. Fínsky model), obdivujete systém školstva v Rumunsku (asi preto sú Rumuni taká významná svetová veľmoc a produkujú svetovo uznávaných vedcov a špecialistov) a systémom pokus – omyl vediete naše školstvo do ďalších temnôt a neistôt. Vám to zrejme neprekáža, hlavné je, že budú spokojní vaši stranícki mecenáši.
